Dňa 4. októbra 2021 sa prihraničné regióny zúčastnili konštruktívnych diskusií a odborných prezentácií v rámci okrúhleho stola na tému „Hraničná infraštruktúra a cezhraničné body“ projektu MOBI realizovaného v rámci projektu Maďarsko – Slovensko – Rumunsko – Ukrajina. Program ENI CBC 2014-2020.
Stretnutie podporili Medzinárodná asociácia inštitúcií regionálneho rozvoja „IARDI“ (UA), Rada župy Maramureş (RO) a Rada župy Satu Mare (RO), samospráva župy Szabolcs-Szatmár-Bereg (HU) a Košická samosprávny kraj (SK) s priamou účasťou predstaviteľov prihraničných regiónov: Cristina Stern, Brigitta László, Mihaela Liţe a Dominika Kováčová. Vďaka partnerskej podpore a spolupráci prinieslo podujatie aktívnu diskusiu o takej dôležitej téme, akou je „Hraničná infraštruktúra a cezhraničné body“. Okrúhly stôl prebiehal v on-line režime.
Stretnutie otvorili uvítacími príhovormi Cristina Stern, župa Satu Mare (Rumunsko) Mihaela Liţe, rada župy Maramureș (Rumunsko), Brigitta László, rada župy Szabolcs-Szatmár-Bereg (Maďarsko), Dominika Kováčová, Košický samosprávny kraj (Slovensko) a Nataliya Nosa, výkonná riaditeľka Medzinárodnej asociácie inštitúcií regionálneho rozvoja „IARDI“ (Ukrajina).
Nataliya Nosa, výkonná riaditeľka Medzinárodnej asociácie inštitúcií regionálneho rozvoja „IARDI“ (UA), uviedla, že v rámci projektu MOBI sa už uskutočnili 4 okrúhle stoly, takže Okrúhly stôl venovaný téme „Hraničná infraštruktúra a cezhraničné body“ “ je posledný. Potom poskytla prehľad predchádzajúcich okrúhlych stolov a diskusií:
26.11.2020 – úvodné stretnutia v Užhorode iniciované Medzinárodnou asociáciou inštitúcií regionálneho rozvoja „IARDI“;
28.01.2021 – Partnerské stretnutie iniciované samosprávou regiónu Szabolcs –Szatmár –Bereg, Maďarsko;
25.02.2021 – Okrúhly stôl „MOBI letectvo v karpatskom regióne“ v Rumunsku, Maramures;
15.04.2021 – Okrúhly stôl „MOBI Dopravné koridory a cyklotrasy“ z iniciatívy Košického samosprávneho kraja, SR;
15.06.2021 – Okrúhly stôl „Finančné a operačné nástroje“ iniciovaný Medzinárodnou asociáciou inštitúcií regionálneho rozvoja „IARDI“;
27.08.2021 – Okrúhly stôl “Vodné cesty v Karpatskom regióne” iniciovaný Ukrajinou;
04.10.2021 – Okrúhly stôl „Hraničná infraštruktúra a cezhraničné body“ iniciovaný Ukrajinou – dnešné podujatie.
Liudmyla Kozlovska, expertka, Ukrajina, prezentovala aktuálnu situáciu s rozvojom infraštruktúry hraničných priechodov. Podľa údajov Štátnej colnej správy Ukrajiny je na Ukrajine 74 medzinárodných hraničných priechodov. Všetky tieto cezhraničné body si vyžadujú nové vybavenie a podľa akčného plánu o cezhraničných kontrolných bodoch sa na obdobie rokov 2021 – 2023 plánuje modernizácia 30 z nich. Okrem toho sa plánuje výstavba 5 nových hraničných priechodov, z toho 2 v Zakarpatskom regióne: Dijda – Beregdaróc a Bila Cerkva – Sighetu Marmaţiei. Poskytla aj niektoré údaje týkajúce sa stratégie integrovaného riadenia hraníc. Očakáva sa teda optimalizácia postupov hraničnej kontroly so zabezpečením náležitej bezpečnostnej úrovne, zavedenie koordinačného mechanizmu činností aktérov integratívneho riadenia hraníc, ktoré zabezpečia primeranú spoluprácu, rýchlu reakciu na narušenie štátnej hranice za hraničnými priechodmi atď. Liudmyla dospela k záveru, že sú potrebné moderné hraničné priechody, ale najprv by sa mala uskutočniť výmena už existujúcich systémov za moderné (systém čítania čísel, váhové komplexy, stacionárne skenovacie systémy pre vozidlá atď.). Na tento účel ukrajinská vláda plánovala do roku 2022 zapojiť viac ako 145 miliónov EUR.
Mykola Pigulyak, vedúci oddelenia výstavby a architektúry mesta Zakarpatskej regionálnej štátnej správy (UA), privítal účastníkov okrúhleho stola a predstavil stanovisko regionálnej štátnej správy k otázke hraničnej infraštruktúry. Na Ukrajine existuje relevantná regionálna politika zahŕňajúca regionálnu štátnu správu a neustále kontroluje otázku plánovania hraníc. Pán Pigulyak zdôraznil, že Ukrajina prešla administratívnou a územnou reformou, a preto sú teraz hraničné priechody plánované a opravené so zapojením miestnych územných spoločenstiev. Príkladom je koridor Bila Cerkva, ktorý sa plánuje spolu s územným spoločenstvom Solotvyno. Okrem toho obce plánujú svoje územia podľa územnoplánovacieho dokumentu, t. j. komplexného plánu územného plánovania obcí. P. Pigulyak tiež zdôraznil, že cieľom jeho správy je zabezpečiť, aby regionálna štátna správa a regionálne orgány kontrolovali plánovaciu činnosť miestnych územných spoločenstiev a aby boli zohľadnené všetky medzinárodné zmluvy a rôzne dojednania vo forme štátnej správy. záujmy poskytované v miestnom plánovaní.
Zinovij Broyde, Ph.D., hlavný výskumník, člen korešpondent UEAN, poradca vedúceho regionálnej štátnej správy Černovice (UA), predniesol tému hraničných priechodov medzi Černovskou oblasťou a Rumunskom. Problémom je, že na viac ako 300 km ukrajinsko-rumunskej hranice funguje len málo kontrolných bodov. Predtým bolo v oblasti 9 hraničných priechodov, no dnes je tu len 1. Tieto hraničné priechody sa nezhodujú so schengenskými požiadavkami a musia byť zrekonštruované. Rekonštrukcie boli síce odsúhlasené na rumunskej strane a programom Ukrajina-Rumunsko-Moldavsko bola proklamovaná možnosť nasledujúcich zmien, výstavba týchto bodov však nie je ukončená. Okrem toho existujú nové projekty, ktoré zahŕňajú výstavbu nových hraničných priechodov – „Ruska-Ulma“, „Shepit-Izvoarele Sucevei“ s Ivano-Frankivskom a Černovicou na ukrajinskej strane a Suceava a Maramureș na rumunskej strane.
Pán Broyde tiež stručne predstavil problematiku dopravných koridorov pre nákladnú dopravu a toky cestujúcich. Od získania nezávislosti Ukrajiny a nadviazania dunajskej spolupráce so susedmi sa zdôraznilo, že v Karpatoch existujú spoločné historické cesty rozvoja celého komunikačného systému a že existuje veľa možností na ich obnovu. V reakcii na súčasné výzvy nového koridoru TEN-T a železničnej nákladnej dopravy je zrejmé, že možnosť krátkeho prechodu Karpát z neho urobila veľmi dôležitý nástroj pre toky nákladu. Potom dodal, že pod záštitou „Green deal“ a budúcej vízie dopravy existujú obrovské možnosti pre 1520 km kondenzačnú nákladnú dopravu z/do/cez HU, SK, UA, RO, PL, MD integrovanú so železnicami susedných krajín EÚ.
Robert Vass, externý expert Rady župy Szabolcs-Szatmár-Bereg (HU), poskytol prehľad hraničnej infraštruktúry v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg a uviedol, že hlavné hraničné priechody pre cestujúcich sú Záhony–Csap, Lónya–Harangláb, Barabás– Mezőkaszony, Tiszbecs-Tiszaújlak, Beregsurány–Asztély (na ukrajinsko-maďarskej hranici) a Csengersima-Pete, Csenger – Óvári, Vállaj-Csanálos (na maďarsko-rumunskej hranici). Okrem toho sú v okrese tri železničné hraničné priechody: Záhony–Csap, Eperjeske a Tiborszállás. Ťažisko pozornosti sa potom dostalo na problematiku ciest a diaľnic. P. Vass uviedol, že v blízkej budúcnosti sa k hraniciam dostane jedna cesta a dve diaľnice v kraji, čím sa ešte viac zvýši medzinárodná mobilita a zabezpečí sa voľný pohyb pracovnej sily a medzinárodný cestovný ruch.
Reinhold Stadler, expert Rady župy Maramureș (RO), predstavil cezhraničný systém župy Maramureș. Dĺžka hranice Maramureș je 164 km, pričom ju väčšinou tvorí voda alebo je obklopená lesmi/horskými oblasťami. Existujú 3 hraničné priechody – Solotvino Sighetu Marmației, Teresva – Câmpulung Tisa a Valea Vişeului – Dilove. Pán Stadler uviedol, že hlavné toky tovaru a cestujúcich sledujú východo-západný smer (Baia Mare, Satu Mare).
Tieto väzby sú dosť silné, zatiaľ čo väzby medzi Baia Mare a Sighetu Marmaţiei sú dosť zriedkavé. Zdôraznil tiež, že cezhraničné železnice majú strategický význam. V súčasnosti neexistuje priame železničné spojenie medzi Baia Mare a ukrajinskými mestami, iba železničná trať so Sighetu Marmației. V budúcnosti sa plánuje nové prepojenie medzi Poienile de sub Munte a Shibene, most medzi Sighetu Marmației a Bila Cerkva a 2 nové križovatky v blízkosti Piatra a Teceu Mic. To by bolo mimoriadne dôležité pre nákladnú dopravu, tok tovaru a cestujúcich.
Ionuţ Militaru, expert, Rada okresu Satu Mare (RO), sa podelil o prehľad hraničnej infraštruktúry okresu Satu Mare a uviedol, že v okrese je veľa hraničných priechodov. Pán Militaru predložil údaje o počte osôb, ktoré prešli príslušným hraničným priechodom. Podľa údajov môže hraničný bod Patea podporovať najväčší objem dopravy. Následne sa venoval problematike špecifík železníc. Podrobná analýza železničnej dopravy ukázala, že počet cestujúcich klesá v dôsledku podmienok rumunských železníc a infraštruktúry.
Okrem toho je rozdiel medzi ukrajinskou a rumunskou mierkou. Ukrajina používa 1 520 mm, zatiaľ čo Rumunsko 1 435 mm. To robí prechod cez hranice vlakom časovo náročný. Pán Militaru tiež predstavil svoju SWOT analýzu cezhraničnej infraštruktúry v Rumunsku. Zahŕňala analýzu silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb rumunskej pohraničnej infraštruktúry.
Oleksandr Kish, expert, Road service, Zakarpatská oblasť (UA), pozdravil účastníkov a uviedol, že Zakarpatská oblasť vypracovala niekoľko plánov na otvorenie nových hraničných priechodov v regióne a obnovu existujúcich hraničných priechodov. Potom sa zameral na problematiku perspektívnych hraničných priechodov. Jedným z nich je výhľadový plán kontrolného bodu s Maďarskom – Nagyhódos – Velyka Palad, smer prijíma na ukrajinskej strane s medzinárodnou diaľnicou M26 a hraničným priechodom Vylok – Nevetlenfalu – Dyakovo. 11,3 kilometrový úsek cesty vedie priamo ku kontrolnému stanovišťu Nagypalad a v budúcnosti možno bude možné otvoriť nový kontrolný bod v obci Nagypalad a Kispalad na maďarskej strane. V prípade otvorenia kontrolného stanovišťa je dobrá vyhliadka na výstavby cyklistickej cesty. Pán Kish tiež dodal, že súčasný dostupný kontrolný bod s Rumunskom – Solomonovo – Sighetu Marmației nespĺňa moderné požiadavky a vyžaduje si rekonštrukciu. Napriek tomu existuje perspektívny plán rozvoja hraníc s Rumunskom – Bila Cerkva – Sighetu Marmației a ak bude podpísaný potrebný dokument medzi rumunskou a ukrajinskou vládou, môže byť otvorený nový kontrolný bod.
Dr. Zoltán Kovács, Univerzita v Nyíregyháze, odborník z župy Szabolcs-Szatmár-Bereg, Maďarsko, načrtol prioritný cieľ vlády, ktorým je rozvoj dopravnej infraštruktúry. V župe Szabolcs-Szatmár-Bereg sú do projektu „MOBI“ zapojené dve územia – hraničný bod Tiszabecs-Vilok a hraničný bod pri osade Beregdaróc. Medzi Maďarskom a Ukrajinou je päť hraničných bodov, cez ktoré môže prechádzať vozidlo, otvorených 24 hodín denne, 7 dní v týždni, a Tiszabecs je jedným z nich, zatiaľ čo Beregdaróc má veľmi dôležitú cestu, ktorá spája západ a východ. Pán Kovács uviedol, že rozvoj cesty vedúcej z hranice do Beregdarócu je veľmi dôležitý a poskytne obrovskú príležitosť nielen pre župu Szabolcs-Szatmár-Bereg, ale aj pre Zakarpatsko, Satu Mare a ďalšie regióny. Oznámil tiež, že v súčasnosti sa plánuje výstavba novej diaľnice vedúcej k hraniciam krajiny. Po dokončení výstavby bude otvorený nový hraničný priechod medzi Maďarskom a Ukrajinou.
V závere stretnutia Nataliya Nosa, výkonná riaditeľka Medzinárodnej asociácie inštitúcií regionálneho rozvoja, Ukrajina, poďakovala všetkým odborníkom a partnerom za ich účasť a profesionálne prezentácie s veľkou informatívnou hodnotou, ktoré budú súčasťou základných výskumov a sú veľmi dôležité pre realizáciu projektu. Zdôraznila, že ide o posledný Okrúhly stôl v rámci projektu MOBI a na základe prezentácií a základných výskumov začína tím MOBI po stretnutí 11. novembra vypracovávať Plán mobility podľa vopred dohodnutej štruktúry.
Tlačové stredisko Medzinárodnej asociácie IARDI