Regionálne plánovanie a rozvoj dopravných spojení (1. časť)

by Pylypenko Vadym

Tlačová správa (1. časť)

Partnerské stretnutie projektu MOBI

„Moderná pohraničná infraštruktúra – úspešný karpatský región“ (MOBI)

28. januára 2021 sa uskutočnilo sretnutie partnerov a odborníkov v rámci projektu „Modern Border Infrastructure – úspešný Karpát“ (MOBI), realizovaný s finančnou podporou programu ENI CBC Maďarsko-Slovensko-Rumunsko-Ukrajina 2014-2020.

Cieľom projektu je: vytvoriť udržateľnú platformu pre efektívnu cezhraničnú mobilitu ľudí a tovaru zlepšením dopravy a pohraničnej infraštruktúry, posilnením spolupráce medzi vládami a profesijnými organizáciami zameranými na rozvoj dopravných spojení v pohraničných oblastiach Ukrajiny, Rumunska, Slovenska a Maďarska. Projekt predpokladá vypracovanie spoločného plánu mobility, ktorý bude obsahovať regionálne plány každého pohraničného regiónu v oblasti dopravy a pohraničnej infraštruktúry, rozvoja železničných služieb, medzinárodných leteckých služieb atď .

Stretnutie bolo iniciované samosprávou Szabolcs – Szatmár – Bereg župy (Maďarsko ), a uskutočnil sa   v  kombinácii stretnutia ukrajinských partnerov a odborníkov v konferenčnej sále a videokonferenčného spojenia z Maďarska, Slovenska, Rumunska a Ukrajiny. Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia všetkých partnerských organizácií projektu MOBI, a to: zástupcovia samosprávy regiónu Szabolcs-Szatmár-Bereg (Maďarsko), Košického samosprávneho kraja (Slovensko), Maramureș County Council (Rumunsko) , Územná správna jednotka okresu Satu Mare (Rumunsko), Správa ciest v Zakarpatskej oblasti (Ukrajina) a Medzinárodná asociácia inštitúcií regionálneho rozvoja IARDI (Ukrajina).         

3 panelové diskusie boli zamerané na tieto problémy :  

  • Regionálne plánovanie a rozvoj dopravných spojení           
  • Železničné spojenia v karpatskej oblasti           
  • Letecké spojenia v karpatskej oblasti .         

Účastníkov pozdravil predseda župy Szabolcs-Szatmár-Bereg (Maďarsko) Seszták Oszkár (Maďarsko) a vedúci Zakarpatskej regionálnej rady (Ukrajina) Oleksij Petrov.

Predseda župy Szabolcs-Szatmár-Bereg Oszkár Seszták vo svojom uvítacom príhovore zdôraznil, že myšlienka tohto projektu bola sformulovaná pred štyrmi rokmi spolu s ukrajinskými partnermi. Vtedy sa začali rokovania so súčasnými partnermi o vypracovaní projektu a definovaní jeho cieľov v budove Szabolcs-Szatmár-Bereg župy v Nyíregyháze. Podotkol, že samospráva realizuje množstvo medzinárodných projektov a je rád, že má niekoľko projektov s rovnakým počtom partnerov. Pred niekoľkými rokmi v rámci projektu ENPI sa spoločne vypracovala stratégia Karpatského euroregión 2020, ktorá uprednostňuje mobilitu a kompatibilitu na hraniciach. Konkurencieschopnosť krajiny alebo regiónu je určovaná hlavne dostupnosťou a rozvojom infraštruktúry. Je dôležité, aby všetky existujúce diaľnice smerujúce k hraniciam vytvorili obchodné cesty v Európskej únii a  aby boli kompatibilnejšie a rýchlejšie na európskom kontinente a aby vyhovovali potrebám nákladnej, cestnej dopravy a mobility. Najdôležitejšími dopravnými investíciami Maďarska, ktoré budú dokončené v roku 2021, sú prvky dopravného koridoru rýchlostnej cesty Via Carpathia spájajúcej strednú a východnú Európu a Maďarsko ho ako prvé na jeho území dokončí, rovnako ako najväčší intermodálny terminál v Európe vo Fényeslitke .

Oleksiy Petrov, predseda Zakarpatskej regionálnej rady (Ukrajina), poďakoval Oszkárovi Sesztákovi , predsedovi Szabolcs-Szatmár-Bereg župy pre organizovanie stretnutia, zablahoželal kolegom z Ukrajiny, Slovenska, Maďarska a Rumunska a poznamenal, že pre Ukrajinu a Zakarpatskú oblasť je prepravný potenciál dôležitý. Zdôraznil, že v minulom roku Zakarpatská regionálna rada odsúhlasila stratégiu regionálneho rozvoja, ktorá je zameraná na rozvoj tranzitného a turistického potenciálu Zakarpatskej oblasti. Štátne a regionálne orgány vyvíjajú veľké úsilie na implementáciu Stratégie. Spomedzi všetkých oblastí Ukrajiny postavila Zakarpatská oblasť najviac ciest, navyše oblasť urobila vážny pokrok v príprave dokumentov pre vytýčenie pozemkov a v začatí výstavby medzinárodných kontrolných bodov. V prvom rade hovoríme o dvoch medzinárodných kontrolných bodoch, ktoré sú určené v medzivládnych dohodách: Dyda (Ukrajina) – Beregdaroc (Maďarsko), kde sa buduje piaty celoeurópsky dopravný koridor spolu s maďarskými partnermi, ako aj medzinárodné priechody Bila Tserkva (Ukrajina) – Sighetu Marmaţiei (Rumunsko) a ďalšie.

Ako ďalší nový prvok mobility v rámci projektu sa postaví 4,35 km dlhá cyklotrasa medzi Tysabyken a Tysapeterfalva. Čoskoro sa začne plánovanie príležitostí pre rozvoj leteckej dopravy, ako aj vývoj nových prístupov k malému letectvu ako súčasť iného víťazného projektu s finančnou podporou programu ENI CBC Maďarsko-Slovensko-Rumunsko-Ukrajina 2014 – 2020 „Malé karpatské letectvo – nové prístupy k mobilite osôb a tovaru v karpatskom regióne.“ Stratégia má veľký význam, ak sa jej prvky implementujú do konkrétnych projektov.

Natalia Nosa, Project Coordinator and Head of the International Association of Regional Development Institutions „IARDI“ (Ukraine) presented the main objectives and activities of the project „Modern Border Infrastructure – Successful Carpathian Region“ (MOBI), which provides a sustainable platform for effective cross-border mobility of people and goods improving transport and border infrastructure, strengthening cooperation between self-government bodies and professional organizations whose activities affect the development of transport links in the border regions of Ukraine, Hungary, Slovakia and Romania.

Natalia Nosa , koordinátorka projektu a vedúca Medzinárodnej asociácie inštitúcií regionálneho rozvoja „IARDI“ (Ukrajina) predstavila hlavné ciele a aktivity projektu „Moderná hraničná infraštruktúra – úspešný karpatský región“ (MOBI), ktorý poskytne udržateľnú platformu pre efektívnu cezhraničnú mobilitu ľudí a tovaru zlepšujúcu dopravu a pohraničnú infraštruktúru, posilňovanie spolupráce medzi samosprávnymi orgánmi a profesijnými organizáciami, ktorých aktivity majú vplyv na rozvoj dopravných spojení v pohraničných oblastiach Ukrajiny, Maďarska, Slovenska a Rumunska.

Projekt predpokladá vypracovanie spoločného plánu mobility, ktorý synchronizuje regionálne plány každého pohraničného regiónu v oblasti dopravy a pohraničnej infraštruktúry, rozvoja medzinárodných dopravných koridorov, železnice, medzinárodného letectva atď.

Štruktúra spoločného plánu mobility bola vypracovaná a distribuovaná zainteresovaným stranám za účelom odborného poradenstva, začali sa práce na štúdii súčasnej situácie a určovaní miest pre rozvoj dopravných sietí a dopravných uzlov v pohraničných regiónoch.

V súčasnosti prebieha množstvo tematických diskusií o rozvoji dopravnej a pohraničnej infraštruktúry, železníc a leteckých služieb v karpatskom regióne. V budúcnosti sa tiež plánuje nastolenie otázky možností vodnej dopravy, a vytvorenia riečneho prístavu na Hornej Tise.

Prvé zasadnutie partnerského stretnutia bolo venované regionálnemu plánovaniu v oblasti rozvoja dopravy a hraničnej infraštruktúry. Boli pripravené nasledujúce prezentácie:

Makszim Györgyné Tímea Nagy Dr. Zoltán Kovács, zástupcovia univerzity Nyíregyháza, odborníci z regiónu Szabolcs-Szatmár-Bereg župy, odhalili hlavné aspekty regionálneho plánovania v oblasti rozvoja dopravy a pohraničnej infraštruktúry v regióne Szabolcs-Szatmár-Bereg. Infraštruktúra je jedným z najúčinnejších nástrojov regionálneho rozvoja. Hlavným cieľom regionálneho rozvoja je zlepšenie kvality života a konkurencieschopnosti, ku ktorým nevyhnutne patrí rozvoj infraštruktúry. Oblasti s rozvinutou infraštruktúrou sa v dnešnej dobe stali hodnotnejšími. Investori uprednostňujú oblasti, kde sú k dispozícii podmienky infraštruktúry. Preto možno ekonomické rozdiely medzi rôznymi regiónmi krajiny vysvetliť zaostávajúcou infraštruktúrou. Najdôležitejšie prvky technickej infraštruktúry pre územné plánovanie sú dopravné systémy.

Implementácia synergií môže byť dobre monitorovaná v prípade technickej infraštruktúry, stala sa najvplyvnejším faktorom v socioekonomickom živote. Napríklad diaľnice poskytujúce väčšiu priestorovú mobilitu pre ekonomickú mobilitu sú dôležitými faktormi nasadenia obchodných investícií.

Rozvoj dopravných sietí je jednou zo základných hnacích síl regionálneho rozvoja. Regionálna dostupnosť je dnes jedným z najdôležitejších faktorov vyrovnávania ekonomických rozdielov. Pre rozvoj regiónu je nevyhnutné vytvoriť podmienky pre modernú osobnú a nákladnú dopravu vo všetkých odvetviach. Nepriame aspekty rozvoja infraštruktúry znásobujú ďalšie aspekty v mnohých oblastiach socioekonomického života. Pri skúmaní účinkov infraštruktúry existuje niekoľko prístupov. Jedným z nich je horizontálny efekt a druhým je sektorový efekt. Horizontálny vplyv znamená, že vývoj komponentov dopravnej infraštruktúry nie je samoúčelným cieľom, ale znamená cieľ hospodárskeho rozvoja. Napríklad horizontálny efekt znamená zvýšenie efektívnosti, pohody a zvýšenie životnej úrovne. Akcenty na vplyv na odvetvie znamenajú, že infraštruktúra má pozitívny vplyv na všetky odvetvia hospodárstva .

Infraštruktúra oblastí a obcí zároveň určuje sociálno-ekonomickú situáciu a priame príležitosti a obmedzenia rozvoja.

Dĺžka štátnych ciest Szabolcs-Szatmár Bereg župy sa neustále zvyšuje, a blíži sa k 32000 kilometrov v roku 2019. Dĺžka ciest prvej a druhej triedy sa výrazne nemenil v rokoch 2005 až 2020. Medziregionálne úseky diaľnice boli postavené v roku 2016. Dĺžka diaľnice v kraji je 93 km. Dĺžka cyklotrás sa od roku 2007 neustále zvyšuje a do roku 2019 sa blíži k 3 500 km.

Jedným z prioritných cieľov maďarskej vlády je rozvoj dopravnej infraštruktúry. Hlavným cieľom v tejto oblasti je poskytnúť príležitosť dostať sa na najbližší úsek diaľnice odkiaľkoľvek za 30 minút pred rokom 2030. V rámci rozvoja diaľnic sú stanovené dva národné prioritné ciele:

1) Mestá, ktoré majú v Maďarsku štatút župy, by mali mať priamy prístup k diaľničnej sieti. 18 z nich už má priamy prístup k diaľničnej sieti vrátane Nyíregyházy. Od oznámenia stratégie sa k nej pripojilo niekoľko miest: Szombathely, Békéscsaba, Eger a Szolnok.

2) Rozšírenie diaľnic po štátne hranice. Aktuálny koniec diaľnice M3 je teraz blízko Vásárosnamény s možnosťou na pokračovanie diaľnice k ukrajinským a rumunským hraniciam.

Nasledujúce projekty rozvoja diaľnic sú mimoriadne dôležité:

– Rozšírenie M3, ktorá sa skladá z diaľnice, 1 most cez rieku Tisa, 1 jednoduché odpočívadlo z každej strany, 1 hraničný priechod.

– výstavba úseku diaľnice M49 (pôvodom cieľom úseku je prepojenie existujúcej diaľnice M3 s diaľnicou M49 na dvoch miestach)

– výstavba úseku diaľnice M34. V súčasnosti je možná cestná preprava tovaru medzi Maďarskom a Ukrajinou prostredníctvom kontrolného bodu Záhony – Chop. Aby bolo možné využívať M34 na plný výkon, je potrebné prepojiť cestnú infraštruktúru.

Každá verzia rozšírenia M3 prekročí rieku Tisa na niekoľkých miestach. Stavba mostov je vždy veľmi nákladná a veľmi pomalá, preto sa očakáva, že výstavba tohto úseku M3 bude nákladná. Ak sa tento úsek postaví, bude táto diaľnica štvrtou diaľnicou, ktorá vedie k maďarským štátnym hraniciam.

Momentálne je úsek v štádiu plánovania, nie sú k dispozícii informácie o presnom čase začiatku výstavby. Dĺžka rozšírenia je 23 km, forma trasy: 2 x 2 jazdné pruhy (diaľnica odstavného pruhu, s  vbudovaním do diaľnice), 1 most cez rieku Tisa pri Vásárosnamény , 1 jednoduché odpočívadlo na každej strane, 1 hraničný priechod, predbežná doba výstavby: 37 mesiacov.

Ďalším projektom je návrh a výstavba diaľnice M49. Cieľom je prepojiť diaľnicu M3 s M49 blízko dedín Őr a Jármi.

Konštrukcia sa skladá z dvoch častí: prvá časť je z M3 do obce Ököritófülpös (25 km), druhá časť je z Ököritófülpös k Csenger (štátna hranica – 20 km). Obe časti sú v štádiu plánovania. Hlavné parametre sú:

Forma trasy – 2 x 2 jazdné pruhy, 4 mosty (cez železnicu a iné cesty), 1 miesto na odpočinok na každej strane, 1 hraničný priechod, 2 stanice na meranie hmotnosti.

Ďalším bodom bola výstavba diaľničného úseku M34 k hraničnej stanici Záhony – Csap. Existujúca dopravná infraštruktúra je navrhnutá s ohľadom na túto skutočnosť v oboch krajinách. Kým nebude vybudovaný nový úsek a nový hraničný priechod, bude dôležitá úloha M34 v cestnej preprave tovaru smerom na Ukrajinu. Úsek M34 pripravuje národná spoločnosť pre rozvoj infraštruktúry a plánovaný čas začiatku výstavby je 2023. Hlavné parametre: dĺžka úseku je 36 km; tvar trasy: 2 x 2 jazdné pruhy

17 mostov cez železnicu a ďalšie cesty, 1 miesto na odpočinok na každej strane.

Ďalší strategický objekt – výstavba intermodálneho terminálu East West Gate neďaleko Fényeslitke, ktorý je už vo výstavbe. Investori a vývojári tvrdia, že terminál zohráva dôležitú úlohu pri zapojení sa do novéj hodvábnej cesty. Hlavné technické parametre:

Rozloha areálu je 85 ha, maximálna kapacita bude 1 milión TEU ročne, železničné žeriavové vozne sú dlhé 850 m a budú vhodné na príjem kompletných vlakov dlhých 740 m. Hlavnou úlohou terminálu je zabezpečiť spojenie medzi štandardnou a širokorozchodnou železnicou, ako aj s cestnou dopravou a železnicou.

Žeriavy terminálu budú schopné manipulovať so 45-palcovými kontajnermi; žeriavy budú schopné manipulácie s otočnými a nepojazdnými návesmi, terminál bude mať 4 mobilné nákladné vozidlá na prepravu kontajnerov, 5 terminálových traktorov a 10 terminálových návesov.

Operačný softvér sa bude môcť spojiť so zákazníkmi online (5G). Hodnota investícií je približne 62 miliónov EUR.

Univerzita Nyíregyháza má dohodu s East West Gate a v budúcnosti pripraví špecialistov na logistiku.

Terminál bude môcť používať NiKRASA systém. Po jeho odovzdaní to bude najväčší a najmodernejší intermodálny terminál na Európskej, ktorý využíva zmenu rozchodu železnice.

Eduard Maliar, riaditeľ odboru infraštruktúry, rozvoja a údržby siete verejných komunikácií miestneho významu a bytových a komunálnych služieb Zakarpatskej regionálnej štátnej správy (Ukrajina) predstavil možnosti regionálneho plánovania v oblasti dopravy a pohraničnej infraštruktúry; Eduard Malyar poznamenal, že posledné stretnutie oboch ministrov zahraničných vecí Ukrajiny a Maďarska potvrdilo ako prioritu výstavbu 5. paneurópskeho dopravného koridoru z Terstu a Ľubľany, ktorý sa spojí s diaľnicou M03 na budúcom medzinárodnom hraničnom priechode, ktoré sa má postaviť blízko Dyda ( Zakarpatsko ) – Beregdaroc (Maďarsko). Správa ciest v Zakarpatskej oblasti do dnešného dňa vypracúva príslušnú projektovú dokumentáciu pre výstavbu vyššie uvedenej cesty s prístupom na diaľnicu Kyjev – Čop M08. Priamo prezidentom. Zelenským boli identifikované priority rozvoja pohraničnej infraštruktúry. Najskôr sa má vybudovať medzinárodný hraničný priechod Bila Cerkva – Sighetu Marmatiei. Tento hraničný priechod spojí hlavné diaľnice Ukrajiny, ako napríklad M09 a D18 z Rumunska. Hlavné dopravné toky teda teraz vedú cez medzinárodný kontrolný bod Chop – Záhony , ktorý je preťažený a počet nákladných vozidiel vytvára obrovské rady. Po dokončení výstavby tohto priechodu bude časť nákladných vozidiel odklonená cez rumunské hranice na hraničný priechod Bila Cerkva – Sighetu Marmatiei. Podľa projektu kolegov z rumunskej strany sa ráta s výstavbou štvorprúdového mosta cez rieku Tisa. Na úrovni Ukravtodoru je už vypracovaná príslušná predprojektová dokumentácia na výstavbu diaľnice po hraničný priechod. Vo všeobecnosti sú tieto záležitosti pod kontrolou Ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny a Štátnej fiškálnej služby Ukrajiny.

Eugene Luksha , koordinátor projektu GreenWheels (Ukrajina), odhalil hlavné trendy vo vývoji elektrických vozidiel pri plánovaní cezhraničnej dopravnej infraštruktúry v rámci projektu GreenWheels . Na príklade projektu Green Wheels je príležitosť presne určiť, ako nadviazať spoluprácu. Cieľom projektu Green Wheels je vytvoriť priaznivé podmienky pre rast cezhraničnej mobility ekologickej a ekologickej dopravy – elektrických vozidiel. Projekt sa zameriava na spojenie rôznych sektorov, predovšetkým sa očakáva jeho vplyv ako zložky infraštruktúry (prostredníctvom prispôsobenia dopravnej infraštruktúry potrebám elektrických vozidiel). Tiež sa zameriava na klimatické vplyvy, ktoré sa vzťahujú na zníženie škodlivých emisií z vozidiel. Sektor elektrických vozidiel navyše znamená presmerovanie celého odvetvia hospodárstva, pretože ide o vytváranie nových pracovných miest a nových priemyselných zariadení, ktoré sa široko využívajú na inovatívny rozvoj. Momentálne je vývoj spontánnejší.

The project will explore markets, build recharging stations, create an electric charging hub „Green Wheels“ on the Ukrainian side with Zero emission technology – charging from alternative energy sources, in this case – solar power plants. The public is informed, partnerships are established, and the spatial planning of the cities of Slovakia, Hungary and Transcarpathia is promoted. 

Projekt preskúma trh, postaví dobíjacie stanice, vytvorí elektrický nabíjací uzol „Green Wheels“  na ukrajinskej strane pomocou technológie nulových emisií – nabíjanie z alternatívnych zdrojov energie, v tomto prípade – solárnych elektrární. Verejnosť bola informovaná, sú stanovené partnerstvá a územné plánovanie miest na Slovenskej, Maďarskej a Zakarpatskej  strane sú zapojené. 

Vasyl Markovych, zástupca správy ciest v Zakarpatskej oblasti, hovoril o zvláštnostiach vývoja štúdií uskutočniteľnosti pre rozvoj dopravných spojení v Zakarpatskej oblasti.

Zakarpatská oblasť je jedinečný región. Nachádza sa na samom západe Ukrajiny a susedí so štyrmi krajinami: Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom. Existuje 30 kilometrová hranica s Poľskom, asi 100 kilometrová so Slovenskom, 200 kilometrová s Maďarskom a asi 200 kilometrová s Rumunskom. Dnes je v Zakarpatskej oblasti 10 hraničných priechodov: tri so Slovenskom, päť s Maďarskom a dve s Rumunskom. 3 z nich sú nákladné: Užhorod – Vyšné Nemecké , Chop – Záhony a Dyakovo – Halmeu. Všeobecne platí, že sieť verejných komunikácií v Zakarpatskej oblasti je asi 12 000 km, štátne cesty – 928 km, miestne cesty – 2 500 km, zvyšné sú teda mestské a iné cesty. Vzhľadom na to, že podľa odporúčaní Európskej únie by sa hraničné priechody mali nachádzať vo vzdialenosti 7 až 15 km od seba, štúdie uskutočniteľnosti zvažujú možnosti rozvoja siete hraničných priechodov s cieľom vytvoriť príležitosť na otvorenie nových hraničných priechodov.  

Vzhľadom na existujúce tri hraničné priechody so Slovenskom sa uvažuje o otvorení ďalších troch: Ulič – Zabrod , Storozhnytsia – Záhor a Solomonovo – Čierna nad Tisou. O otvorení vyššie uvedených hraničných priechodov sa rokuje na medzivládnych rokovaniach. Úlohou cestnej služby a podobných medzinárodných projektov je poskytnúť zdôvodnenie, ako otvorenie kontrolných bodov prispeje k rozvoju hospodárstva ako celku. Existuje vývoj aj v súvislosti s otváraním nových hraničných priechodov na hraniciach s Maďarskom. V súčasnosti sa zvažuje možnosť otvorenia hraničného priechodu Velyka Palad – Kispalád .

The project „Modern Border Infrastructure – Successful Carpathian Region“ (MOBI) carries out a small infrastructural part – reconstruction of the bicycle path Tysabyken – Tysapeterfalva, leading to and from the border checkpoint of Hungary and Ukraine “Tiszabecs (Hungary) – Vylok” (Ukraine) border crossing point Kispalád (Hungary) – Velyka Palad (Ukraine). This section of the road needs to be reconstructed to provide a circular bike path. The project of reconstruction of bicycle paths started in 2012 within the framework of the program „Bicycle without borders“. A section of the bicycle path towards the Vylok – Nevetlenfalu checkpoint has been built, and if 5 km of cycle paths will be built under this project, another 12 km of cycle paths to the Petrovo – Velyka Palad checkpoint will remain to be built. Due to this, the bicycle paths of the Zakarpattia region will be merged into the network of bicycle paths in Hungary. Also, under consideration are options for the construction of other bike paths.

Projekt „Moderná hraničná infraštruktúra – Úspešný karpatský región“ (MOBI) realizuje malú infraštruktúrnu časť – rekonštrukciu cyklotrasy Tysabyken – Tysapeterfalva , vedúcu k hraničnému priechodu Maďarska a Ukrajiny „ Tiszabecs (Maďarsko) – Vylok “ (Hraničný priechod Kispalád (Maďarsko) – Velyka Palad (Ukrajina). Tento úsek cesty je potrebné zrekonštruovať, aby poskytoval okružnú cyklotrasu. Projekt rekonštrukcie cyklotrás sa začal v roku 2012 v rámci programu „Bicykel bez hraníc“. Vybudovaný je úsek cyklotrasy smerom k hraničnému priechodu Vylok – Nevetlenfalu ,a ak sa v rámci tohto projektu vybuduje 5 km cyklotrás, ostáva ešte vybudovať ďalších 12 km cyklotrás k hraničnému priechodu Petrovo – Velyka Palad. Vďaka tomu sa cyklotrasy zakarpatskej oblasti napoja na siete cyklotrás v Maďarsku. Uvažuje sa tiež o možnostiach výstavby ďalších cyklotrás.

Vasyl Markovych tiež informoval o vývoji štúdií uskutočniteľnosti pre nasledujúce lokality, ktoré sú definované ukrajinskou stranou:

1. Úsek diaľničného spojenia Košice – Mukačevo pri hraničnom priechode Záhor (Slovensko) – Storozhnytsia (Ukrajina).

2. Úsek cesty Ulič – Zabrod (Slovensko) a / alebo

3. Úsek cesty v smere na maďarské hranice medzi obcami Velyka Palad (Ukrajina) a Kispalád (Maďarsko).

Okrem toho sa vypracúvajú štúdie uskutočniteľnosti pre výstavbu ďalších 2 lokalít na Slovensku a 2 lokalít v Maďarsku. Projekty ako MOBI sú strategicky dôležité pre plánovanie a rozvoj dopravnej infraštruktúry na oboch stranách hranice.

Prvé zasadnutie sa skončilo diskusiou o potrebe konsolidácie opatrení na úrovni orgánov a samospráv, odborných inštitúcií a expertných skupín na rôznych stranách maďarskej, slovenskej, rumunskej a ukrajinskej hranice v oblasti rekonštrukcie a výstavby existujúcich hraničných priechodov, medzinárodných dopravných ciest, turistických trás a cyklistických trás vedúcich k hraničným priechodom (existujúcich a budúcich) v karpatskom regióne. 

Na nasledujúcich zasadnutiach sa diskutovalo o otázkach železničných a leteckých spojení, ktoré boli popísané v časti 2 a časti 3.

Related Articles