Tlačová správa (2. časť)
Panelová diskusia 2. „Železničné spojenia v Karpatskom regióne“
Partnerské stretnutie projektu MOBI
„Moderná pohraničná infraštruktúra – úspešný karpatský región“ (MOBI)
28. januára 2021 sa uskutočnilo stretnutie partnerov a odborníkov v rámci projektu „Modern Border Infrastructure – úspešný Karpát“ (MOBI), realizovaný s finančnou podporou programu ENI CBC Maďarsko-Slovensko-Rumunsko-Ukrajina 2014-2020.
Cieľom projektu je: vytvoriť udržateľnú platformu pre efektívnu cezhraničnú mobilitu ľudí a tovaru zlepšením dopravy a pohraničnej infraštruktúry, posilnením spolupráce medzi vládami a profesijnými organizáciami zameranými na rozvoj dopravných spojení v pohraničných oblastiach Ukrajiny, Rumunska, Slovenska a Maďarska. Projekt predpokladá vypracovanie spoločného plánu mobility, ktorý bude obsahovať regionálne plány každého pohraničného regiónu v oblasti dopravy a pohraničnej infraštruktúry, rozvoja železničných služieb, medzinárodných leteckých služieb atď .
Stretnutie bolo iniciované samosprávou Szabolcs – Szatmár – Bereg župy (Maďarsko ), a uskutočnil sa v kombinácii stretnutia ukrajinských partnerov a odborníkov v konferenčnej sále a videokonferenčného spojenia z Maďarska, Slovenska, Rumunska a Ukrajiny. Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia všetkých partnerských organizácií projektu MOBI, a to: zástupcovia samosprávy regiónu Szabolcs-Szatmár-Bereg (Maďarsko), Košického samosprávneho kraja (Slovensko), Maramureș County Council (Rumunsko) , Územná správna jednotka okresu Satu Mare (Rumunsko), Správa ciest v Zakarpatskej oblasti (Ukrajina) a Medzinárodná asociácia inštitúcií regionálneho rozvoja IARDI (Ukrajina).
3 panelové diskusie boli zamerané na tieto témy:
1. Regionálne plánovanie a rozvoj dopravných spojení
2. Železničné spojenia v Karpatskom regióne
3. Letecká doprava v Karpatskom regióne
Druhá časť stretnutia bolo venované železničným spojeniam v karpatskej oblasti. K tejto otázke vystúpili 3 odborníci:
Z. Broyde , riaditeľ Štátneho vedecko-technického strediska pre medzirezortné a regionálne otázky bezpečnosti a ochrany životného prostredia (SSTC „ Ekoresurs“), PhD, vedúci výskumný pracovník, Сor-Mem., poradca UEAN vedúceho Chernivetskej regionálnej štátnej správy vo svojej prednáške predstavil víziu podporovanú Európskou komisiou, stratégiu EÚ pre Dunajskú oblasť (EUSDR), WBRD a Karpatského dohovoru na rozvoj cezhraničných železničných spojov v celom karpatskom regióne – od transeurópskych po cezhraničné. Tento prístup je založený na holistickom rozvoji celej dopravnej infraštruktúry a rozvoji sociálno-ekonomickej sféry súčasných 8 krajín karpatského regiónu na základe skúseností z alpského regiónu.Potreba modernej obnovy a ďalšieho rozvoja systému cezhraničných komunikácií, ako kľúčového prvku integrácie európskej a euroatlantickej, sa stal základným stavebným kameňom vytvorenia euroregiónov „karpatskej“ a “ Verkhniy Prut“. Odkazuje na to aj Karpatský dohovor EUSDR a rozhodnutie Európskej komisie z roku 2018 o rozšírení dopravného systému EÚ na krajiny východného partnerstva a vytvorení siete železničných koridorov EÚ (RFC). V súvislosti s výstavbou intermodálneho terminálu East West Gate vo Fényeslitke pri Chopu, ako aj spoločným vyhláseniam prezidenta Ukrajiny s prezidentom Poľska dňa 12.10.2020 a prezidentom Moldavskej republiky dňa 12.01.2021 ohľadom spoločných ašpirácií na integráciu do Iniciatívy Troch morí, je potrebné, aby systém venoval najväčšiu pozornosť železničným a cestným spojeniam. Dnes tieto spojenia spájajú cez geografický stred európskeho kontinentu na Ukrajine všetky priľahlé regióny 5 krajín EUSDR (ako aj kľúčové karpatské turistické a rekreačné oblasti) od nového terminálu East-West Gate po čiernomorské prístavy. Pre realizáciu týchto príležitostí, je potrebné obnoviť pomocou v železničnej dopravy na existujúcej trati 1520 mm od hranice s Maďarskom a Slovenskom v Chope cez Zakarpatský , Ivano-Frankivský Chernivetský, Vinnytský a Odesský región v záujme zabezpečenia čo najkratšieho tranzitu cestujúcich a tovarov cez Ukrajinu. Realizácia tohto potenciálu, ktorý je dôležitý pre všetkých 12 krajín Iniciatívy Troch morí , si vyžaduje splnenie dvoch úloh. Najjednoduchšia etapa bude obnovenie prevádzky cez ukrajinsko-moldavskej časti týchto spojov zo stanice Mamaligu v Chernivetskom regióne cez Larga – Oknytsia do Mohyliv-Podilskyj a ďalej cez Žmerynka na východ a do Odessy. Táto trasa nevyžaduje ďalšie investície, k zásadnej dohode došlo v roku 2012 na železničných summitoch v Kišiňove a Bukurešti a čiastočne sa realizovala na obnovenej trase vlaku 117/118 Kyjev – Černivets. Kľúčové je obnoviť trasu z Teresvy do Rachova (pozastavená od roku 2006) po rumunskom úseku trate 1520 mm cez Câmpulung la Tisa – Sihetu Marmației – Valea Vișeului (asi 40 km) a ukrajinskom úseku: Dilove – Rakhiv (19,2 km). Potrebnú infraštruktúru a opravy je možné vykonať v rámci programov cezhraničnej spolupráce „HU-SK-RO-UA“ a „RO-UA“. Implementácia a financovanie EÚ programov v období 2021-2027 otvára nové možnosti pre realizáciu tohto projektu z nových prístupov „Next Generation“ a „Fair Transition“ pre regióny a mestá v rámci priorít Európskej zelenej dohody. Účasť Ukrajiny a Moldovy na týchto procesoch sa navrhlo na samitoch EÚ 18. júna 2020 a 6. októbra 2020. Základné predpoklady pre takúto spoluprácu je možné vytvoriť počas ukrajinského predsedníctva EUSDR v rokoch 2021 – 2022 a prvým krokom k ich uskutočneniu je zváženie tejto otázky ukrajinsko-maďarskou medzivládnou komisiou v nasledujúcich týždňoch.
Boris Ottmar, manažér cestovných harmonogramov, riaditeľ pre regionálne a prímestské dopravné služby ŽSR a.s. spolu s kolegom Jurajom Oravcom predstavili možnosti rozvoja železničných spojení Košického samosprávneho kraja .Košický samosprávny kraj má 3,48 milióna vlakových kilometrov (15% z celkového počtu slovenských), 475 km obsluhovanej dopravnej siete (16% z celkového počtu slovenských), 50 diaľkových vlakov (33% z celkového počtu slovenských ), 2 prevádzkované železničné hraničné priechody cez hranice: Čaňa (Slovensko) – Hidasnémeti (Maďarsko) a Čierna nad Tisou (Slovensko) – Čop (Ukrajina), ako aj 2 nefungujúce železničné hraničné priechody: Slovenské Nové Mesto (Slovensko) – Sátoraljaújhely (Maďarsko) a Maťovské Vojkovce (Slovensko) – Užhorod (Ukrajina). Celkovo je na území Košického samosprávneho kraja 226 (15% z celoslovenského počtu) vnútroštátnych vlakov, 20 medzinárodných vlakov a 103 železničných staníc (14% z celoslovenského počtu).
Medzi konkrétne opatrenia na zlepšenie súčasnej krízovej situácie v roku 2021 patrí rozšírenie medzinárodného spojenia Košice – Budapešť o 5 párov vlakov, rozšírenie medzinárodného spojenia Bratislava – Wien o 3 páry vlakov, rozšírenie slovenskej železnice spolu o 140 vlakov celkovo, získanie ďalších finančných prostriedkov prenájmom dopravy Slovenskej železnice do zahraničia, optimalizácia procesu uvádzania nových vozidiel do prevádzky a prilákanie zamestnancov v regionálnych oblastiach, zníženie dotačnej jednotky pre Železnice SR o 3,74% .
Uvedené opatrenia sú dohodnuté s hlavným akcionárom – Ministerstvom dopravy a výstavby SR. V tejto fáze tiež existuje rozhodnutie o zaradení 59 nových vlakov pre východné Slovensko . Pokiaľ ide o prímestskú dopravu, plánuje sa modernizácia 35 vozňov (prvý vozeň bude dodaný v januári 2022), výroba 13 nových vozňov (prvé nové vozne budú dodané v júli 2022), uvedenie 9 EMÚ do roku 2023 na tratiach v Košiciach – Liptovský Mikuláš , Košice – Prešov – Plaveč , Košice – Čierna nad Tisou a Košice – Humenné .
Medzi ďalšie opatrenia patrí zníženie intervalov medzi vlakmi Košice – Budapešť na 2 hodiny zavedením 7 párov vlakov a prepojenie cestovného poriadku Košice – Budapešť k intervalu Intercity Sátoraljaújhely – Miskolc – Budapešť od roku 2022. Podľa výskumov sa zistilo, že súčasná prevádzka 2 párov vlakov denne na trase Košice – Budapešť nezodpovedá potrebám osobnej dopravy a realizácia tohto opatrenia nielen efektívne prepojí mestá s počtom obyvateľov 2,2 miliónov ľudí, ale tiež výrazne zvyšuje potenciál hospodárstva, cestovného ruchu a mobility vo všeobecnosti. Ďalšie kroky v tejto oblasti sa v súčasnosti dohadujú medzi partnermi a zainteresovanými stranami.
V spolupráci s Ukrajinou sa predpokladajú veľké príležitosti: v júli 2019 bolo zavedené spojenie Košice – Čop – Mukačevo po trati európskeho štandardu (1435 mm). Spolu so spojením Budapešť – Záhony – Čop – Mukačevo hrá tento smer dôležitú úlohu v dopravnom systéme karpatského regiónu vo všeobecnosti. Podľa situácie s pandémiou plánujú ŽSR v máji až júni 2021 obnoviť na trase Košice – Čop – Mukačevo 2 páry vlakov denne s perspektívou zvýšenia na 4 páry vlakov denne. Ďalším sľubným smerom je zavedenie spojenia Košice – Maťovské Vojkovce – Užhorod.
V tomto smere existujú koľaje európskych (1435 mm) aj sovietskych štandardov (1520 mm), ale trať sovietskeho štandardu sa používa iba pre nákladnú dopravu. Pred pandémiou sa uvažovalo o možnosti zavedenia osobnej dopravy týmto smerom, ktorým bolo spustenie trasy Mukačevo – Čop – Košice po sovietskej štandardnej trati, čo výrazne komplikovala skutočnosť, že sovietska štandardná trať vedie iba po závod US Steel a 11 kilometrov európskej štandardnej trate z Maťovských Vojkoviec do Užhorodu by si vyžiadalo komplexné opravy. Predĺženie tejto trasy je možné so súhlasom všetkých zúčastnených partnerov a zainteresovaných strán, ako aj s implementáciou nevyhnutného súboru opatrení na rozvoj príslušnej infraštruktúry: rozvoj moderných železničných colných terminálov a zavedenie vhodného rozsahu prepravy. Rozvoj železničného spojenia sa považuje za jeden z kľúčov spolupráce medzi Poľskom, Slovenskom, Rumunskom, Maďarskom a Ukrajinou.
Claudia Breban, expertka rady župy Maramureș, hovorila o súčasnej situácii a o budúcich perspektívach železničnej dopravy v okrese Maramureș.
- Existujú dve hlavné železničné traťe prevádzkované v župe Maramures:
- Câmpulung la Tisa – Salva, z ktorej 100 km prechádza priamo cez územie župy Maramureș. Má 4 hlavné stanice na trati: Câmpulung la Tisa, Sighetu Marmației, Valea Vișeului a Vișeu de Jos;
- Jibou – Baia Mare – Satu Mare, z ktorého 41 km prechádza priamo cez územie župy Maramureș .
V okrese Maramureș neexistujú žiadne elektrifikované trate.
Linka Câmpulung la Tisa – Salva sa skladá z 3 častí:
- Vișeu de Jos – Borșa;
- Valea Vişeului – Vişeu de Sus – Dealul Ştefăniţei
- Câmpulung la Tisa – Sighetu Marmației – Valea Vișeului – táto trať má strategický význam, pretože existuje trať, ktorá umožňuje spojenie Sighetu Marmației (Maramureș, Rumunsko) – Teresva (Zakarpatská oblasť, Ukrajina) a Valea Vișeului (Maramureș) – Berlibaș (Zakarpatská oblasť, Ukrajina).
Dnes tieto železničné hraničné priechody nefungujú. Celkovo sa na trati Câmpulung la Tisa – Salva nachádza 5 tunelov, 10 viaduktov a 354 mostov. Rýchlostný limit pre osobné vlaky je od 50 km/h do 80 km/h. Od roku 2019 sa na trati nerprevádzkuje nákladná doprava .
Existuje niekoľko projektov financovaných z vlastného rozpočtu rumunských železníc, zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov operačného programu:
Projekty financované z rozpočtu Rumunských železníc:
- Oprava budovy stanice Vișeu de Jos;
- Modernizácia železničného priecestia medzi Bușagom a Baia Mare;
Projekt financovaný zo štátneho rozpočtu:
- Oprava a rekonštrukcia tunela Runcu na trati Valea Vișeului – Petrova;
- Generálna oprava železničných tratí medzi Bușagom a Baia Mare;
- Generálna oprava mosta cez rieku Lapuș v Lapușeli ;
- Obnova protipovodňovej ochrany na línii Valea Vișeului – Vișeu de Jos;
- Modernizácia 10 ďalších železničných priecestí;
Projekty financované z prostriedkov operačného programu sú:
- Modernizácia stanice Baia Mare, hlavnej stanici v Maramureşkej župe.
V Maramureşkom kraji sú prevádzkované ibe Regio a Interregio vlaky.
Existuje priame spojenie so Bukurešťou, Brašovom a letoviskami údolia Prahova a Cluj-Napoca.
V lete premávajú vlaky s priamym spojením na pobrežie Čierneho mora.
Na roky 2020 – 2021 sa plánuje zavedenie 2 vlakov na trase Baia Mare ( Maramureș , Rumunsko) – Püspökladány (Maďarsko) – Budapešť (Maďarsko) – Wien (Rakúsko), ktorá sa začne ihneď po skončení pandémie koronavírusu.
Celkovo niekoľkokrát týždenne alebo denne prichádza a odchádza zo stanice Baia Mare 24 prímestských, 14 vlakov InterRegio a 2 vlaky Regio.
10 vlakov Regio prichádza a odchádza niekoľkokrát týždenne alebo denne zo stanice Sighetu Marmației podľa harmonogramu vlakov na roky 2020 – 2021.
Existuje webová stránka, call centrum a platforma na nákup lístkov, ktorá poskytuje zľavy pre dôchodcov, revolucionárov, deti a študentov.
Celkový počet nákladných lokomotív rumunských železníc je 987, z ktorých väčšina bola postavená v Rumunsku alebo bývalej Juhoslávii.
Napriek skutočnosti, že nákladná doprava má na trhu významné miesto, čo bolo všeobecne zabezpečené úspešnými reformami CFR Marfă, tento segment zostáva nerentabilný.
Nákladné vlaky v okrese Maramureș sa obsluhujú iba na stanici Baia Mare, takže objem nákladnej dopravy bol v roku 2020 dosť nízky – 11 000 ton.
V roku 2020 bola nákladná vlaková doprava na staniciach Săcel , Vișeu de Jos a Leordina zastavená z dôvodu významnej degradácie železníc, ktorá následne obmedzila objem nákladnej dopravy.
V dôsledku toho sa zvýšili náklady na dopravu a konkurencia s cestnou dopravou sa stala nemožnou.
Do roku 2020 uvedené stanice obsluhovali 30 000 ton nákladu ročne.
Modernizácia železničných tratí umožní využívanie nákladnej železničnej dopravy cez okres Maramureș. Okrem toho je v prevádzke turistická trasa v celkovej dĺžke 21,6 km v údolí Mocăniţa – VASER. Na tejto trase jazdia dieselové a parné rušne.
Ionuţ Militaru, expert rady kraja Satu Mare, informoval účastníkov partnerského stretnutia o hlavných rysoch súčasnej situácie a budúcnosti železničnej dopravy v okrese Satu Mare. V súčasnosti tvoria železničnú sieť okresu Satu Mare 200 km jednokoľajných neelektrifikovaných tratí. Celkový počet železničných nákladných vozidiel je 45,26 km na 1 000 km. V oblasti nákladnej dopravy majú strategický význam železničný Carei (Rumunsko – Maďarsko) a železničný hraničný priechod Halmeu (Rumunsko – Ukrajina). Cez Halmeu prechádza 18 000 ton nákladu ročne.
Povolená rýchlosť nákladných vlakov v okrese Satu Mare je nízka: od 17 km/h do 26 km/h, na rozdiel od priemernej rýchlosti nákladných vlakov v EÚ – 83 km/h. V súčasnosti je cestná nákladná doprava flexibilnejšia, rýchlejšia a častejšie sa využíva. V oblasti osobnej dopravy pokrýva železničná trať Satu Mare – Bukurešť 5 000 cestujúcich ročne a letecká doprava Satu Mare – Bukurešť má rovnaké čísla. Každý deň prichádza a odchádza zo stanice Satu Mare 39 osobných vlakov, do Bukurešti však odchádza iba 1 vlak. Zložitosťou spojenia osobnej a železničnej dopravy je obmedzenie prevádzkovej doby: napríklad na trati Satu Mare – Brasov bolo stanovených 18 obmedzení a minimálna doba prevádzky je 12 hodín. Pokiaľ ide o diaľkové služby, najväčším konkurentom osobnej železničnej doprave je letecká doprava.
Letenka zo Satu Mare do Bukurešti má rovnakú cenu ako cena lístka na železnicu – 45 eur, ale doba letu je iba 1 hodina 20 minút. Hlavným dôvodom straty konkurencie v cestnej doprave sú rýchlostné limity (45 – 63 km / h), napriek tomu môžu lokomotívy vedia zrýchliť aj na 140 km/h. Hlavné výhody železničného spojenia v okrese Satu Mare sú: veľká hustota železníc, oveľa nižšie znečistenie životného prostredia, nízka nehodovosť – vysoká bezpečnosť, žiadne dopravné zápchy. V súčasnosti prebiehajú sľubné projekty, ktorých hlavným účelom je modernizácia staníc Satu Mare a Carei, ako aj priecestí. Za predpokladu vykonania vhodných opatrení na rekonštrukciu železničnej trate budú vlaky schopné jazdiť vyššou rýchlosťou a bude možné spustiť nové spojenia. Bezprostredne po redukcii trvania ciest, dôjde k zvýšeniu objemu cestujúcich a tržieb, ktoré môžu byť presmerované na tieto investície: rekonštrukcia terminálov, vozidlá, atď. V okrese Satu Mare sú potrebné veľké investície do železničnej infraštruktúry, z dôvodu že jednokoľajné trate bránia rýchlemu a efektívnemu pohybu vlakov, ako aj efektívnej prevádzke železničnej logistiky všeobecne. Najskôr je potrebné zrekonštruovať trať zo Satu Mare do Baia Mare, čím sa zníži doba prepravy na polovicu. Ďalšou trasou na modernizáciu je trať Satu Mare- Carei. Tieto opatrenia je potrebné začať čo najskôr, aby sa z okresu Satu Mare do roku 2030 stal región so silnou železničnou infraštruktúrou.
Na konci druhého zasadnutia partnerského stretnutia sa Brigitta László, zástupkyňa regiónu Szabolcs – Satmár – Bereg a projektová manažérka (Maďarsko) a Nataliya Nosa, koordinátorka projektu a vedúca medzinárodnej asociácie IARDI (Ukrajina), poďakovali všetkým účastníkom a expertom za odborný prístup.
Počas diskusií bola identifikovaná potreba zintenzívniť aktivity na obnovu a ďalší rozvoj železničných spojení a konsolidovať úsilie prihraničných regiónov týmto smerom s cieľom vytvoriť efektívnu cezhraničnú mobilitu ľudí a tovaru v karpatskom regióne.
Vzhľadom na dôležitosť vyššie uvedených tém medzinárodné konzorcium stanovilo, že ďalšie podujatie v oblasti železničnej komunikácie s tematickými diskusiami bude naplánované na marec – apríl 2021 .
Tlačové stredisko Medzinárodnej asociácie inštitúcií regionálneho rozvoja IARDI